Zateplenie vnútorných spoločných priestorov

Po úspešnom zateplení fasády a strechy bytového domu prichádzajú na rad ďalšie opatrenia, ktoré zlepšia komfort bývania, bezpečnosť, alebo znížia prevádzkové náklady domu. Často sa zabúda na nezateplené vnútorné spoločné priestory, kde dochádza k tepelným únikom do studených pivníc a vstupných vestibulov. Vďaka absencii tepelnej izolácie býva vstupné technické podlažie vykurované z tepelných strát bytov, ktoré susedia s týmito priestormi. Nie je predsa potrebné vykurovať 1 celé podlažie! K dispozícii je hneď niekoľko vhodných riešení.

Obrázky: Vnútorné spoločné priestory bývajú často nezateplené, a preto tu dochádza ku značným tepelným stratám

Z tepelnoizolačného hľadiska je vhodné izolácie stropov dimenzovať tak, aby korešpondovali s už realizovaným zateplením, pokiaľ je navrhnuté a zrealizované v súlade so súčasnou legislatívou, vychádzajúc z odporúčaných hodnôt novej teplotechnickej normy STN 730540. Na stropy nevykurovaných priestorov pivníc by sme mali použiť 8-10cm hrubé dosky tepelnej izolácie, aby sme mali zateplenie „vyvážené“. Hrúbka samozrejme závisí od typu izolácie, ktorú si vyberieme. Napr. pri grafitových – sivých polystyrénoch typu GREYWALL, je možné ísť do menších hrúbok. Výber izolačného materiálu je ale značne limitovaný požiarnymi normami.

V rámci neustáleho vývoja a upresňovania požiarnych predpisov a ich výkladov, sú k dispozícii platné  požiarne normy. V súčasnosti platí na území SR Vyhláška MV SR č. 94/2004, ktorá sa odvoláva na ďalšie technické normy. Definuje aj stavebné konštrukčné celky vo vzťahu k protipožiarnej bezpečnosti. V zmysle § 13, odst. 2, menovanej vyhlášky je nehorľavý konštrukčný celok taký stavebný celok, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, druhu D1. V staršej protipožiarnej norme STN 73 0802, ktorá platí len u jestvujúcich stavieb sa hovorí o dodatočnom zvyšovaní požiarnej odolnosti izolovaných stropov, kde bola v minulosti aplikovaná izolácia z EPS. Odporúčané sú požiarne vrstvy v hrúbke najmenej 15mm pomocou omietok, alebo dosiek triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, pričom tieto krycie vrstvy musia byť prikotvené do stropnej konšrukcie. Novostavby je však nevyhnutné riešiť podľa Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z , ktorá má pevne definované nehorľavé konštrukčné celky, ktoré obsahujú len prvky D1. Konštrukčný prvok D1 je pritom zložený z materiálov triedy reakcia na oheň A1 a A2 (napríklad izoláciu z minerálnych vlákien).  Polystyrén môže použiť na zatepľovanie stropov a stien len prípade zmiešaného a horľavého konštrukčného celku.

Na strop je teda možné aplikovať klasický zatepľovací systém z penového polystyrénu (EPS len u jestvujúcich stavieb pri ktorých bola aplikovaná STN 73 0802), alebo kamennej vlny, tvorený izolantom, tenkovrstvou omietkou a mechanickým kotvením. Uvedomme si ale, že pokiaľ máme izoláciu vo vnútri objektu (na strope alebo stenách), odpadá nutnosť ochrany pred dažďom a snehom. Mechanické upevnenie systému tu taktiež nehrá takú významnú úlohu ako v prípade externého použitia, kde je systém namáhaný vetrom.

Zjednodušenú alternatívu klasických systémov ETICS, je celoplošné lepenie na stropnú konštrukciu bez dodatočného kotvenia. Zo statického hľadiska tu odpadá sanie vetra, zostáva iba samotná váha izolantu. Pre splnenie požiadaviek požiarnych noriem je vhodné (a niekedy aj nutné) použitie izolácie z kamennej vlny. Pre celoplošné lepenie sú najvhodnejšie dosky z kamenných vlákien s kolmou orientáciou (napr. ISOVER NF 333, ISOVER NF 333V). Vo vnútorných priestoroch nie je nutné chrániť izoláciu proti klimatickým javom, je teda možné dosky z kamennej vlny iba natierať alebo striekať finálnou farbou.

Aby sme dosiahli efekt bosáže, je možné použiť dosky so zrezanými hranami. Na obrázkoch je vidieť jednoduchosť celej aplikácie. Na očistený povrch sa celoplošne lepí izolačné dosky ISOVER NF333V flexibilným cementovým lepidlom (napr. Weber). Po štandardnej dobe vytvrdnutia (min. 24 hodín) nasleduje odsatie prachu z povrchu izolačných dosiek a ich penetrácia pomocou akrylátového náteru. Na takto pripravené dosky je už možné striekať fasádnu farbu. Toto riešenie je v poriadku z tepelného aj požiarneho hľadiska, je zaujímavé aj vizuálne a navyše je lacnejšie ako plnohodnotný systém ETICS.

Pokiaľ potrebujeme vyriešiť aj akustickú ochranu bytov nad vstupným priestorom a chodbou, je vhodnejšie použitie klasického systému izolácie zo sklenej vlny ISOVER do sádrokartónoveho roštu (napr. Rigips).

V prípade, že dbáme na to, aby naše riešenie bolo zároveň aj šetrné k životnému prostrediu, sú k dispozícii spracované prvé environmentálne hodnotenia výrobkov. Hodnotí sakomplexná energetická potreba na výrobu, vrátane šedej energie, znečistenia ovzdušia a vody počas výroby a následnej distribúcie, ďalej tiež množstvo odpadu a jeho potenciálu na recykláciu. Proces výroby tepelnej izolácie je často zložitý, energia ušetrená počas celého životného cyklu izolácie (počíta sa 50 rokov) je však mnohonásobne vyššia, než energia potrebná na výrobu. Pri fasádnych izoláciách z kamennej vlny s kolmým vláknom je tento pomer cca 130x. Pokiaľ sa tepelná energia ušetrí, nie je potrebné ju vyrobiť a tým sa opäť znižuje dopad na životné prostredie, emisie, odpady a pod.

www.isover.sk