Malý sokol menom Sokol myšiar

Sokol myšiar alebo pustovska obyčajná je našim najrozšírenejším a zároveň najmenším dravcom. Patrí do čeľade sokolovitých dravcov a je približne rovnako veľký ako holub. Najcharakteristickejšie je pre sokola volanie „kli kli kli kli„ a jeho trepotavý let, kedy sa udržiava vo vzduchu na jednom mieste, číha na korisť a po vzhliadnutí útočí strmhlavým letom. Výrazným znakom je červenohnedé zafarbenie chrbta s  tmavými škvrnami u samcov, u samíc a mláďat tmavými priečnymi pruhmi alebo vlnkami.

Výskyt a spôsob života

Na Slovensku patrí sokol medzi najrozšírenejšie dravce. Žije v podstate na celom území republiky. V mestách býva vyššia hustota hniezdenia než vo voľnej prírode, pretože sa tam nachádza viac vhodných príležitostí k hniezdeniu, a teda ich dnes často vidíme na sídliskách.

Sokol si hniezdo nestavia a takmer ani nevystiela. Väčšinou vyhľadáva väčšie, opustené hniezda, skalné dutiny, v mestách strechy či balkóny vysokých domov. Znáša 3 - 7 vajec. Inkubácia alebo doba medzi znesením vajca a vyliahnutím mláďaťa je 28 dní. Sokol znáša vajcia postupne, medzi vyliahnutím prvého a posledného mláďaťa môže uplynúť aj niekoľko dní. To je dôvod, prečo najmladšie mláďa je o poznanie slabšie než ostatné a v prírode umiera. Po vyliahnutí uplynie ďalší mesiac, než sa mladé sokoly vydajú na svoj prvý let. Potom ešte niekoľko týždňov trávia v blízkosti rodičov a učia sa loviť.

Hniezdenie prebieha jedenkrát ročne od mája do júla. Pri priaznivých podmienkach môže výnimočne zahniezdiť aj dvakrát. Sokol je bežne plachý vták, ale tak ako ďalšie a ďalšie generácie vyrastajú v blízkosti ľudí, postupne z nich strácajú rešpekt.

Potrava a spôsob lovu

Sokol myšiar sa živí predovšetkým drobnými stavovcami, hlavne hrabošmi, ďalej loví väčší hmyz a menšie vtáky. Sokol loví na otvorených priestranstvách, trepotavým letom sa drží vo vzduchu na jednom mieste a číha na korisť. Akonáhle sa objaví, pritiahne krídla k telu a strmhlav sa rúti dolu. Tesne pred dopadom krídla opäť roztvorí a nohami korisť uchopí.

Sokol je veľmi vynaliezavý vták, o čom svedčia aj rôzne spôsoby lovu. Medzi ne patrí napríklad vyťahovanie exotického vtáctva z voliér. Niektoré sokoly sedia na odkvape nad hniezdom dažďovníkov, a keď sa objaví vtáčia hlavička, vytiahnu korisť z dutiny. V období zimovania sokoly svoje potravinové správanie menia. U jedincov zimujúcich v Taliansku bol napríklad v potrave zistený vysoký podiel netopierov a hmyzu.

Sokol myšiar je po myšiakovi našim najbežnejším druhom dravca. Jeho početnosť sa odhaduje na približne 5 000 párov. Najvážnejšími negatívnymi faktormi u nás sú vystreľovanie hniezd, otravy po použití rodenticídov, uhýny na stĺpoch smrti a rôzne nárazy (do skiel, s autami a pod.).

Autorka: Pavla Pilchová